Obsah © 2024 Slovenský skauting, 70. zbor Bratislava
Web development © 2024 finestudio
Toto čo budem pisat je zažitok skôr môj než zborovy, ale možete si ho prečitať, keď budete chcieť.
No všetko sa to začalo tak, že som šiel na doučko a s tadiaľ som chcel našich dobehnúť a to tak, že ja pôjdem opačním smerom ako oni, oni išli smerom od Sv Jura do Záhorskej a ja zo Záhorskej smerom tam. Ja som sa dohodol s Ultrom cez mobil, keď som bol ešte na doučku, že ich počkam na posledom kopci Stanisko alebo keď budem rýchly, tak na Cimbale. No ja som potom zistil, keď som odchadazal, že sa mi vybil mobil, ale kašlal som na to, čo bola veľká chyba. Keď som došiel do Záhorskej a začal som šliapať do lesa, stretol som Straťa s vlčatami, ako sa vracajú, lebo boli totalne premocení. Tak som sa ich popýtal ako išli a ako vedie cesta. No tak som pokrazčoval ďalej. Išlo sa celkom v pohode až na ten dážd, to bolo niečo strašné a vkuse, vkuse lialo, mrholilo, no proste niečo hrozné.
Potom som stretol nejakého iného vodcu vĺčat, čo tiež už mali dosť. To bola sice zároveň posledná osoba čo som stretol. Ešte mi poradil kde je presne Cimbal. No keď som tam došiel na začalo riadne liať. Tam som sa zložil, lebo som si chcel aj oddýchnuť, aj počkat na nich. Rozložil som si ešus, zložil horák s plynom, čo som si doniesol a začal som variť si polievku a zapol Fun radio na mp3, aby mi nebola nuda.
A tak som si varil prvú polievku, druhú, až nakoniec tretiu. Tri hodiny som si tam v zime varil polievky a čakal na nich. Bol som totalne premrznutý, ešte že som mal veľa plynu, inak by som tam asi zamrzol. A to bolo asi najhorsie, že vkuse lialo, proste som mal všetko mokré, ale totálne a fakt najhoršie bolo asi to, že som mal mobil totálne vybitý a ani mi nemohli dať vedieť,že kde su. To bolo fakt krute byť bez informacii. Asi po pol hodine prišla prvá a posledná skupina a to bolo asi 16:08 a bol som tam v tom daždi od 12:42, takže tosť dlho. Oni tam hladali správu, keď ju našli tak išli späť, ale potom sa jeden vrátil a hovoril mi že nech idem radšej s nimi, že už nikto asi nepríde a že už je veľa hodín. Tak som sa rýchlo zbalil a išel za nimi. To bol 11. zbor a asi jediný, čo bol na vsetkých kopcoch, lebo mi vraveli že veľa skupín sa otočili, kôli dažďu.
S nimi som prišilel na ten posledný kopec Stánisko a tam boli organizátori, ktorí tiež sa už balili. Od nich som sa dozvedel, že naši to zbalili asi v polke cesty, lebo začalo intenzívne pršať a že vraj aj im krupy padali. Aké som mal štastie, že som išel s nimi a že som tam neostal, inak by som tam čakal zbytčne. Z tadial sme išli pešo do Záhorskej, ale takými skratkami, kde asi už viac bahna nemohlo byťa stále pršalo. Nakoniec celý "zasvinení" (pardon za výraz) sme prišli na zastávku v Záhorskej. Odtial som nastaštie prišiel domov asi okolo 7:00. (ach ten dažd!).
No proste zážitok na celý život a za toto može moja lahostajnost, že som si nedal nabyť mobil a to je také jednoduché...
No proste, nikdy nič nepodceňujte! :-)
P.S. Ospravedlňujem sa za štylizáciu, písal som to ,keď som prišiel a bol som unavený.