Obsah © 2024 Slovenský skauting, 70. zbor Bratislava
Web development © 2024 finestudio
(Článok, pôvodne písaný do Tam-Tamu.)
Každý tábor bol pre mňa výzvou. Vždy však v inej forme. Aby som vás nenudil „teóriou“, vytiahnem niečo z „praxe“. Uvediem prípady, nad ktorými sa dnes usmievam, tak ich prosím neberte smrteľne vážne.
Rok 1999 bol mojím premiérovým. To bola jedna z najťažších výziev za moje skautské desaťročie. Odtrhnúť sa od mamičky a tatíka a ísť na dva týždne do krutej divočiny. Priznám sa, nejednu slzu som v noci vyronil. A keď mi ešte papuča uplávala dole potokom, ani nehovorím...
Prišlo milénium a tieto problémy už odišli. Tam som mal už iné výzvy. Jednou z nich bolo napríklad zlepšiť sa vo futbale. Možno by zo mňa bol aj David Beckham, keby som mal aj inú obuv ako sandále a veľké bagandže. Konštrukciu vierohodne vyzerajúcich exkrementov z blata a ich následnú inštaláciu na verejné toalety nepovažujem za splnenú výzvu, pretože to našťastie nebola žiadna výzva....
O rok neskôr sa zo mňa stal konečne z vĺčaťa skaut. Najväčšou výzvou na tábore Červená skala bolo jednoznačne zapadnutie do nového kolektívu, zloženého prevažne zo skautov starších ako ja. Najväčšiu podporu som dostal od Jajovho staršieho brata Gepa, ktorý mi dal jasne vedieť, že ani volejbal už nebudem nikdy vedieť hrať. Po vete: „Si tu len do počtu!“ som mal slzičky na krajíčku.:) Nevadí, dnes to oplácam Jajovi, vernej kópii svojho staršieho brata...
Aké boli moje výzvy okrem sľubu v roku 2002 si už nepamätám, ale čľapkanie sa týždeň v blate ako prasa to istotne nebolo...
Ó, áno, prišiel rok 2003 a tábor neďaleko Klátovej Novej Vsi. Vtedy som mal mnoho výziev. Jednou z nich bola táborová televízia. Môj neprekonateľný humor priamo v nej bol skutočne nenahraditeľný. Myslel som si to až donedávna, kým mi istá osoba povedala, že jej TTV ten rok pripadala strašne nudná...
...2004, 2005, 2006,...
Roky šli ďalej a moje výzvy sa neustále menili.
Posledný tábor, Važec 2007 bol pre mňa iný. Bol som už rok oddielovým vodcom, mal som na starosť aj táborovú etapovku. Okrem snahy spraviť ju čo najlepšie som mal množstvo iných výziev, vecí, ktoré som chcel na tábore dokázať, urobiť ich, splniť. Niektoré sa mi podarili, iné nie. Som typ človeka, ktorý by najradšej robil všetky dôležité veci na 100% a keď nie toľko, tak aspoň na 99%. Nedarí sa mi to. Jasné, že sa nikomu nepodarí urobiť vždy všetko na 99%, ale ja viem, že mám na viac, ako to, čo robím.
Prichádza rok 2008, leto 2008, tábor 2008. Prichádza ďalšia šanca. Využijem ju! Mám pred sebou nové výzvy. A čo vy?