áno

áno, už sa jej neviem dočkať

kedy už budeee

ja už tomu neverím

ten bol dobrý

zobraz staršie ankety

Ráno vstanem, hygiena, raňajky, zbalenie.

Ledva dobehnem do práve sa zatvárajúcich dverí duáču. Mám pocit, že aj tie sardinky čo som mal včera mali viac miesta. O dve zastávky nastúpi nervózna štyridsiatnička a podráždeným hlasom sa začne rozkrikovať: „Posunťe sa! � akhentamje ešte miesto.“ V duchu si poviem: „To je ale trupka, je príliš lenivá na to, aby zbehla tých 300m dole kopcom, tak sa tu teraz rozkrikuje.“

Električka

Jastrabím zrakom sledujem, kedy sa konečne uvoľní miesto. Ha! Tam vzadu jedno je. Bežím (plávam) k nemu. Kľučka, úskok, odstrkám malého sopľáka ktorý tam chcel byť skôr, ako Ja. Spokojne dosadám. Pristúpi staršia pani. V duchu sa mi vynára myšlienka: „Som skaut, mal by som sa postaviť.“ Keďže som bol zas v noci pri PC až do druhého dňa, kašlem na to. Určite o chvíľu vystúpi a dakto mi znova obsadí to miesto. Nie je zas ani tak stará. Aspoň schudne. Každodenný boj o sedadlo je nemilosrdný...

Trieda

Dobieham do triedy. Profka už vykladá dáke drísty. „Kde ste boli Vy?“ pýta sa. „Eeeee, ušiel mi bus aaaa predstavte si, na Trnavskom bola ZASE havária! � ak to poznáte, néé? Emhadéčka...” Keď sadám, usudzujem, že tých 15 minút spánku za ten jeden neskorý príchod naozaj stálo.

Písomka z M

Tvárim sa, že píšem. Po dvadsiatich minútach najväčej nudy v mojom živote. Práve keď sa Profka hrabala v tých svojích papéroch. Skoro celá trieda (až na jednehého Bifloša, ktorého aj tak nikto nemá rád - je dobrý, iba keď nám skracuje prestávky tým svojím Nerooooob, Povieeem Trieeedneeeej! atď.) vyťahuje vopred vypísaný papier so správnymi odpoveďami. Moja Práca. Teda ešte dvaja z party pomáhali. Profka nechala v pondelok otvorený kabinet. Tak čo? Kukol som dnu. Prehrabem pár papierov, a čo nevidím? P.Í.S.O.M.K.A. Jeden kus požičiavam na študijné účely.

Prestávka

Márja! Triedna nabehla. Ževraj som jediný, kto ešte nedal pajdu za kino. „Noo viete, to máte tak: Kamoš nemal na lístok na bus tak som mu musel požičiať.” - „Aha, dobre, tak to zaplatím za teba, ale zajtra už určite dones!“ Odchádza. Spod lavice vyťahujem čerstvú bagetu za 47 Sk. Prežúvavmo mi dochádza: tak na to bola tá pajda vo vrecku....

Doma

Tresk! Taška + bunda letia na zem. Vyuuu mačkám gombík od kompu. Nasledujúcich 5 hodín existujem iba v podobe Postavičky s mečom. Ježišimária! Mobil začne zvoniť zrovna keď dávam Bossa. Matka. Zdvíham: „Ahooj Ty. Ako sa máš? Čo bolo v škole blaaaaablaa blaaa. � um hlúpych otázok. Čo robíš, dúfam že zase netrčíš pri pécečku?!” – „Mamíí samozrejme že né! � ak sa kockujem na tú zajtrajšiu písomku.“ CAKUMPRAASK Postavička umiera, nezvládol som telefonovať a dávať Bossa v Hre zároveň. Nakakaný skladám. Matky....

Klubovňa

Joooo šupááá! Zas jedna z tých superextrahustých prespávačiek. Všade lietajú gumičky. Naokolo mŕtvoly. Ty kokso, od nás žiejm už iba Ja. Opatrne skúmam situáciu. Hm, žije tiež už iba jeden Nepriateľ. Po pár akčných kotúľoch a skokoch zisťujem, že to je Trdlo. Celkom veľká brzda. Plížim sa. Odrazu za rohom začujem Trdlove kroky. Nedýcham. Skok do chodby. Nikto tam nie je! Prudká otočka. Trdlo stojí za mnou a s neuveriteľne tupým výrazom po mne strieľa. Aj keď viem, že už nie je šanca, strieľam. Všetky mŕtvoly vstávajú a dobiehajú k nám. „Kto vyhral?! Kto vyhral?!“ Trdlo odpovedá prvý: „Neviem, dali sme sa naraz.“ Nastala ťažká chvíľa, osud celej našej družiny je na mne, vyhráme a dostaneme sa na Piedestál S.L.Á.V.Y., alebo prehráme a stanú sa z nás absolútni Lúzri. Je to jasné. Pohotovo vykrikujem: „Podľa mňa moja gumička trafila skôr.“ Prichádza Vodca: „Určite? Mne sa zdalo, že Trdlo bol rýchlejší. Nebol si, Trdlo?“ Nenechám ani sekundu na jeho reakciu a hneď o dušu kričím: „Nie nieeee Vodcaaaa, ja som ho dal prvýýýý!“ Vodca uznáva, že som asi predsalen bol rychlejší, keďže Trdlo pod mojím ultradrsňáckym pohľadom súhlasí s mojou verziou. Jooooo je to taaaam. Vyhrali sme!! Cháápete?! Vďaka mňe! Pip pip piip. Mobil. Vybieham do ticha. Foter. Uprostred najväčších osláv môže zavolať len Foter. „Kde si?“ - „Prespávam u Kamoša.“ Je to tak istejšie, čo sa vôbec stará kde som, pche... Teraz, keď som vyhral. Dáky Foter ma vôbec netrápi.

Keď toto čítate, asi ste skauti. Je to jeden deň Skauta z Oddielu. Dopustil sa minimálne 7 vecí, ktoré by Ideálny skaut nespravil.

Myslím, že ste si ich všimli. Možno prkotiny. Veď kto by nepodvádzal na písomke, keď môže mať jednotku. Na skautovu česť sa dá spoľahnúť. Naozaj? Nejde náhodou len o to, že keď odrapkám „Sľubujem na svoju česť“, tak to musím skutočne splniť? Tento bod Skautského zákona je naschvál prvý. Je to poistka ostatných 9 bodov.

Prvá časť z desaťdielneho seriálu.Pripomineky� na� mail.