Obsah © 2024 Slovenský skauting, 70. zbor Bratislava
Web development © 2024 finestudio
Táto časť etapovky sa odohrala piatok 15.12.2006. Začalo to úplne nevine, mali sme úlohu zapáliť a udržať oheň. To bola iba taká predohra, dej sa začal až neskôr. Vyzeralo to jednoducho, zapáliť oheň, ale nebolo to také ľahké. Podujali sme sa na to Zajo, Rocky a ja (Frico). Vedľa ohniska boli položené letáky s Carrefouru z roku 2003, tak sme ich tam dali a na to poukladali halúzky. Snažili sme sa to zapáliť, ale nešlo to. Halúzky boli mokré a papier zle horel. Nakoniec som bol do chajdy zobrať poriadny papier a s tým sme to asi na štvrý pokus zapálili.
(Dúfam že Vás neodradí dĺžka, ale bolo potrebné tam vyzdvihnúť nejaké detaily, aby to malo " š m r n c " )
Asi päť minút nato z hora (od bezdomovcovej chatky) bežal Lot a za ním dvaja kukláči, ktorí ho naháňali - myslím že Mravec a Ultra - neviem presne, to je jedno). Lot sa rútil ku mne a ku Gimlimu, mne dal do ruky papier na ktorom bola nakreslená mapka (to som ešte vtedy nevedel) a utekal ďalej. Stále ziapal, že máme aj my utekať, a tak sme sa rozutekali všetci ku bráničke a za nami bežali " kukláči ". Ja som bol pri bráničke prvý a hneď za mňou bol Rocky a ďalší. Všetci sme sa hnali hore do lesa. Na čele bol Rocky, ja, korpi, Valec a ďalší išli za nami. Za nimi boli "kukláči ", ktorí mali zbrane (gumkostrely) s laserovým zameriavaním a mierili na posledných. Zrazu zvolali "k zemi " a všetci si čupli alebo ľahli. Tí čo boli hneď pred "kukláčmi ", mali smolu, lebo "kukláči " ich hneď odviedli.
Keď sme to videli (čo sme boli hore), hneď sme sa schovali. Oni zatiaľ prehľadávali okolie, či tam niekto nie je. Práve v tej chvíli mi nahlas zazvonil mobil, ja som si myslel že som skončil a že ma hneď nájdu. Našťastie ma nezbadali, i keď to museli počuť. Ten hovor som radšej zdvihol, lebo som sa bál že zazvoní ešte raz.Bol to brat, ktorý sa ma pýtal čo chcem na večeru, či špagety alebo pizzu. Povedal že pizzu a skončil som. Zatiaľ "kukláči " sem-tam rachali petardy (pre ne mi Charley ešte v ten deň volal, lebo petardy nie je dostať kúpiť v tomto čase, ale ja som mal), aby to bolo akčnejšie. Vedľa mňa bol Valec, potom dobehol korpi a nikto nevedel čo má robiť, či máme ísť ku chajde alebo sa skrývať. Keď prestali aktívne hľadať, spojili sme sa s Čmelim a s Rockym. Na moje prekvapenie ani Rocky nevedel čo máme spraviť, lebo Rockymu to väčšinou povedia.
Ja som si spolmenul že mám mapku, tak som to Rockymu povedal. Lenže to nebol dobrý nápad to tu pozerať, pretože nás mohli "kukláči " spozorovať. Ale Rocky to chcel vidieť, tak som ju vytiahol. Myslím si že to svetlo nevideli, veď aj bolo na najslabšom, ale moc sme s taj mapky nevyčítali a nemali sme na to ani vhodné miesto. Tak sme sa rozhodli že pôjdeme inde. Ja s Valcom sme chceli ísť do katakomby, ale Rocky, Čmeli a korpi nechceli ísť, tak potom sme si to rozmysleli a šli sme po ceste smerom k Dúbravke.Na rázcestí sa od nás odpojil Rocky, že sa pôjde pozrieť dolu, no nám sa nechcelo a šli sme ďalej. Keď sme už prešli hodný kus cesty, kde nás nebolo možné vidieť, zastali sme a ja som rozbalil mapu a s Čmelim sme ju začali pozerať, ostatní zatiaľ dávali pozor či nieko nejde.
Na začiatku sme si mysleli že to je mapa okolia, ale až nakoniec sme zistili, že to je nejaké divné územie, na ktorom boli čínske znaky. Tak sme to zabalili a rozhodli sme sa ze sa pôjdeme pozrieť ku chajde, ale so zadnej strany (od rodinných domov). Cesta mala viesť cez bikrosku a popri plavárni, až k OSI (to je tá škola pre tých Japoncov) a odtiaľ hore. Tak sme to s tej cesty strihli rovno dole, cez samé kríky a ďalšie blbosti. Bola to cesta akoby pralesom, no dala sa. Vyšli sme na bikrosku a hnali sa skrz ňu. Keď sme dobehli za bránky, zbadal som, že na ceste stojí nejaká osoba. Zľakol som sa že je to jeden z nich, ale keď som prišiel bližšie zistil som, že je to Heidi, ktorá tam len stála a pozerala na nás čo robíme. Podali sme si s ňou ruky a išli ku plavárni.
Za plavárňou sme prešli cez krátky podchod a išli hore do kopca, poza IUVENTU. Tam sme zhodou okolností natrafili na Výra, ktorý akurát ušiel z väzenia, lebo ho zajali. Ten nám prozprával ako tam je a kde sú " kukláči " a kde hliadkujú. Povedal nám že tam majú väzenie a tam dávajú všetkých čo chytia, jedno je v pivnici a druhé v chajde, tak som to od neho pochopil.
Zrazu sme začuli hore šuchoty. Bol to on (Ultrazvuk - to sme hneď nevedeli, potom sa nám ukázal, ale to až ďalej ).Vypadal ako poliš so S.W.A.T a mal na hlave čelovku a v ruke pušku s laserom. Hneď sme sa rozutekali. Bežali sme smerom k plavárni a potom sme zabočili do vnútra. Vbehli sme dnu a ľudia na nás tak čudne pozerali. Hneď za nami vošiel Ultra a bežal. Vyšli sme pri tých dlhých schodoch a utekali ďalej. Potom vyšiel Ultra a kričal, že máme zastať a že nám chce ničo povedať. Tak sme zastali a počúvali ho. Dal si dole kuklu (vtedy sme zistili že je to Ultra) a vynadal nám, že v IUVENTE sa nehrá, to sme samozrejme nevedeli. A ešte nám vravel, že máme logicky rozmýšľať, aby sme prišli na to čo máme spraviť. Na to sme nedošli, aspoň ja nie.
Potom sme zbehli po schodoch a išli sme smerom ku rodinným domom. Chceli sme ísť takou poľnou cestičkou hore ku chajdám poza IUVENTU, ale bolo to ohradené. Potom tam vedľa bol tajná cesta pomedzi rodinné domy. To bol skôr jarok na dažďovú vodu. No nie všetkým sa chcelo ísť tadiaľ, tak sme sa rozdelili. Ja a Valec sme išli ďalej a korpi, Čmeli, Výr išli opačným smerom, po ceste hore ku IUVENTE. Čo sa dialo potom u nich to neviem, lebo som s nimi nebol. A tak sme sa s Valcom vybrali tou cestou. Ja som mal ešte jeden problém, musel som si ísť vymeniť oblečenie,lebo som mal zimnú bundu a v tej mi bolo hrozne teplo a tam práve boli " kukláči ". Ja som si spomenul že mám tú mapku, ale nemohol som to riskovať, keď sa pôjdem prezliecť, že mi ju nájdu. Tak som ju dal Valcovi, ale on nemal žiadne bezpečné miesto. Nakoniec skončila skrytá v jeho ponožke a mohli sme pokračovať ďalej.
Na zákrute (skoro o 180o) hore pri rodinných domoch sme zastali. Museli sme sa rozdeliť, lebo Valec nemohol ísť so mnou. Povedal som mu, že nech ma čaká pol hodinu, a ak neprídem, môže ísť ďalej sám. On sa tam niekde zašil a čakal na mňa, ja som zatiaľ šliapal hore kopcom. Keď som prišiel ku stavbe, ktorá bola nad chajdami, zdvihol som pre istotu ruky nad hlavu. Mohli ma vidieť, pretože tam svietil reflektor, ale nikto od nich tam asi nebol. Zatiaľ som došiel ku bráničke a otvoril ju. Pomaly som kráčal a zrazu sa ku mne začal blížiť Mravec s nabitým gumkustrelom. Mieril na mňa, ale ja som mu povedal, že idem do chajdy niečo súrne vybaviť a je to mimo hry. Keď som do nej vchádzal videl som, kde sú asi ukrytí nejakí väzni. Jedni boli v pivnici a druhí neviem kde. Všade po okolí sa ozývali divné zvuky.
V chajde som sa začal prezliekať, keď zrazu prišiel Mravec.Pýtal sa ma, ako sa nám darí. Povedal som mu moc nie, lebo nevieme čo máme robiť. Po chvíle rozmýšľania mi povedal, že máme niekoho z ních zajať a vypočúvať ho a potom oslobodiť zajatcov. Ak by sme nezačali do desiatich minút hra by sa skončila. V tej chvíli mi začalo byť hrozne ťažko. Zdalo sa mi že celá hra závisí na mne, ale asi to aj tak bolo. Strašne rýchlo som sa rozutekal a plnou rýchlosťou som sa rozbehol za Valcom, ktorý ma čakal na zákrute. Po chvíli som za ním dobehol a rýchlo som mu všetko vysvetlil. Začali sme šprintovať ku chajdám, ale opatrne. Keď sme došli ku stavbe, skrz sme to strihli a potichu a nenápadne sme vošli do lesa. Rozmýšľal som ako to spravíme. A došlo mi to. Bol to jednoduchý plán. Stačilo jedného z nich vylákať od chájd zadným vchodom a potom sa naňho vrhnúť a zvaliť ho na zem. Takže Valec zaklopal na bráničku, ale nikto nevyšiel.Tak to išiel vyskúšať ešte raz, ale v tej chvíli sa ku nám niekto blížil. Bol to našťastie Jajo. Rýchlo sme mu vysvetlili čo treba robiť a išli sme na to.
Valec tam ešte raz zaklopal a utekal späť.Z tadiaľ sa vyrútil Ultrazvuk a blížil sa k nám. Na chvíľu zastal a obzeral sa či tu ešte niekto nieje.Nesmel vydieť Jaja a hlavne Valca, ktorý sa schoval. Tak som vyšiel z úkrytu a ukázal som sa mu. Namieril na mňa jeho zbraň, ale stále sa nepohol. Začal som ho provokovať, ale išiel pomaly. Nakoniec som sa rozutekal a konečne aj on. Keď už bol na správnom mieste, otočil som sa a zvalil som ho na zem. Potom sa pridal Jajo a Valec.Valec mu zobral pušku a mieril naňho. V tej chvíli došiel tam aj Mravec (myslím že aj Lot.) Jajo sa rozhodol ich zneškodniť. Ja som si zatiaľ nič nevšímal a snažil sa ho vypočúvať. Nič nechcel povedať. Tak som sa mu začal vyhrážať, ani to nepomohlo. Povedal som Valcovi nech ho stráži a keď sa pohne nech ho zabije. iel som pomôcť Jajovi.
Zamieril som k Mravcovi (tuším že ležal na zemi). Tiež som začal výsluch, ale nič nepovedal. Vyhrážal som päsťou a nakoniec povolil. Všetko vykecal. Povedal že máme ísť ku Kamelu (Kamel club) a na vstup potrebujeme kód. Zrazu naňho zakričal Ultra že je zradca a ďalšie veci. V tom sa mi Mravec nejako vykrútil a utekal ku chajdám, ja hneď za ním. Bežal cez zadnú bráničku až ku prednej a z nej von. Nevedel som ho chytiť. Keď došiel pred cestu vyšli z úkrytu naši spoločníci, tí mi ho pomohli zadržať a povedal som nech ho strážia. Chytro som sa vracal ku chajdám, aby som oslobodil zajatcov. Došiel som ku našej chajde.Tam bol Falko, ktorý tam niečo robil. Keď som začal otvárať poklop, niekto ma štuchol do chrbta, otočil som sa a Falko mieril na mňa zbraňou. Zrazu došiel Valec a zneškodnil ho vzal mu zbraň a už niečo s ním spravil. Falko nás zradil a pridal sa ku ním. Ja som zatiaľ otvoril poklop a začal vyliezať Zajo a potom Skokan. Práve sme sa začali zhromažďovať pred chajdami. Nikto nevedel čo bude nasledovať. Ja som im zatiaľ povedal čo som sa dozvedel od Mravca.V tej chvíli došli organizátori a Mravec oznámil že je koniec a ďalšia etapovka je až po prázdninách.
Táto etapovka si naozaj zaslúži pochvalu a hlavne Mravcovi a jeho tímu.